Informácia o prvých vyzvaných výtvarníkoch z českej strany urýchlila moje rozhodovanie o účasti na projekte. Všetci traja, aj keď každý iným zpôsobom, sú vybavení k tomu, aby reagovali na genius loci – ducha miesta. Schopnosť nevyhýbať se, alebo dokonca vyhľadávať situácie, které umožňujú konfrontovať súčasné výtvarné stratégie so stopami historickej pamäte (bez ohľadu na to, či sú to tieto historické sedimenty súčasťou umeleckého diela, architektúry alebo živej prírody), bolo jedno z určujúcich kritérií môjho výberu. Oslovila som Laco Čarného, s ktorým spoľupracujem už niekoľko rokov a Emöke Vargovú, která ma zaujala svojimi minimálnými transparentnými objektami z liateho parafínu. A propos minimalizmus. Ten zohral dôležitú úlohu pri mojom výbere. Samozrejme nemám na mysli minimalizmus ako hnutie, ale skôr minimalizmus ako výraz určitej filozofie. Obidvaja oslovení výtvarníci pracujú proti predstave umelca stvoriteľa, v každom prípade netrpia pygmaliónskym syndrómom. Objekty a inštalácie, ktoré vytvárajú, sú doslova iba prostriedkami zviditeľnenia tých výtvarných kvalít, ktoré existujú rozptýlené vo svete. Jeden z projektov Emöke Vargovej pre Plasy je založený na spoluúčasti reálneho svetla (Svetlo a šero) a Laco Čarný dokonce uvažuje o manipulování s prirodzeným svetlom ako s jedinou výtvarnou matériou (prístroj na destiláciu svetla). Kláštor v Plasoch je jedno z tých magických miest, kde dochádza k prazvláštnej až alchymistickej premene. Je to miesto, kde sa takzvaná druhá príroda (tu reprezentovaná architektúrou kláštora) stáva opätovne súčasťou živej prírody. Tento proces premeny, ma nezaujíma ako spomienka na romantizmus, ale ako odkaz na zložitosť sveta, který bezprostredne prožíváme. Asi je to zákonité, že toto aspoň symbolické naplnenie „túžby po jednote“ sa môže odohrávať iba za asistencie deštrukcie (súčasný stav architektúry kláštora), teda tam, kde sa ľudská energia (vrátane tvorivej potencie) dostala do útlmu. Genius loci kláštora v Plasoch je veľmi silný a bude veľkou konkurenciou pre súčasné umenie. Som úprimne zvedavá, čo urobia jednotliví výtvarníci, aby neboli v tomto prostredí agresívni a súčasne, aby se nenechali týmto prostredím paralyzovať.

^{Úryvek z rozhovoru Fungus, Plasy, 24. 9. – 24. 10. 1994, připravila Blanka Jiráčková, Ateliér, čtrnáctideník ro současné umění, 1994, č. 19, s. 8}

---

Mgr. Jana Geržová (1950), historička umenia, kritička, kurátorka a editorka. Študovala dejiny umenia na Filozofickej fakulte Komonského university (1970–1975). Spoluzakladala časopis Profil súčasného výtvarného umenia (1990) od roku 1992 do súčasnosti je šéfredaktorkou (www.profilart.sk). V rokoch 1994–2000 bola kurátorkou Synagógy – Centra súčasného umenia (Galéria Jána Koniarka, Tranava), v rokoch 2000–2012 vedecko-výskumnou pracovníčkou na Inštitúte vedy a výskum VŠVU v Bratislave. V rokoch 2000–2008 prezidentka Slovenskej sekcie AICA. Špecializuje sa na rôzne aspekty súčasného umenia vrátane problematiky konceptuálneho umenia, site specific inštalácií, feminizmu, stratégiám citácie, apropriácie a postprodukcie, ako aj výskumu súčasnej maľby v kontexte jej návratu na prelome tisícročí. Je autorkou publikácií Rozhovory o maľbe. Pohľad na slovenskú maľbu prostredníctvom orálnej histórie (2009), Slovenské výtvarné umenie 1939 – 1989 z pohľadu dobovej literatúry (2006), prvej monografie Otisa Lauberta (2001) a Daniela Fischera (2016, spoluautorka). V 90. rokoch iniciovala vydanie prvého terminologického slovníka Kľúčové termíny výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. Gramatická a sémantická charakteristika (v spolupráci s jazykovedkyňou I. Hrubaničovou, 1998) a slovníka výtvarného umenia Od abstraktného umenia k virtuálnej realite (spolu s J. Mojžišom, 1999). Štúdiami Konceptuálne umenie a Citácia; Interpretácia a apropriácia v súvislostiach analýzy médií participovala na publikácii Dejiny slovenského výtvarného umenia – 20. storočie (ed. Z. Rusinová, SNG 2000). Jej štúdia Art and the Question of Gender in Slovak Art napísaná pre britský feministický časopis n.pradoxa (2001) bola zaradená do publikácie Gender Check: a Reader (ed. B. Pejić, 2010).

RS 21.6.2017